Každoročne na začiatku novembra naše kroky častejšie ako inokedy smerujú na cintoríny a miesta odpočinku našich zosnulých, ktoré sa v týchto dňoch menia na krásne rozkvitnuté záhrady, ozdobené množstvom kvetov, osobitne chryzantém, osvetlené stovkami a tisíckami plamienkov sviečok a kahancov.
V našich mysliach sa vraciame k spomienkam a v srdciach sa rozohrieva láska k tým, ktorí niekedy žili medzi nami, od ktorých sme veľa dostali, a už nás predišli na druhý breh života, do večnosti a nám chýbajú a je nám za nimi smutno. Venujeme im svetlú spomienku, očistíme a ozdobíme hrob, zapálime sviečku, pomodlíme sa, možno dáme na sv. omšu za nich. Aspoň takto im prejavíme svoju vďačnosť za to, čo sme od nich dostali a možno sme im nestihli ani poriadne poďakovať za všetko to, čo sme im zostali dlžní. Aspoň takto im to chceme vyjadriť vďačnosť a lásku.
Od pradávna patrila k človeku úcta k svojim mŕtvym predkom a ich pochovávanie a starostlivosť o ich hroby. Tiež kresťania prejavovali úctu k mŕtvym, od 4. storočia je známa úcta k všetkým svätým, ktorí nemali v kalendári svoj sviatok. Slávila sa 13. mája, od 8. storočia sa slávi 1. novembra a od 9. storočia sa slávi po celom svete. Sviatok dušičiek sa do sveta rýchlo rozšíril z francúzskeho, benediktínskeho kláštora v Cluny, na prelome prvého a druhého tisícročia, keď opát Odilo v roku 998 zaviedol modlitby a slúžil sv. omšu za zomrelých členov rehoľného spoločenstva. (Pokračování textu…)
Spoločenstvo svätých Read More
