Teodor Križka: Krídla
Z Kristovej svätej krvi narástli mi.
To jeho láska opiera sa o ne,
aby ich zdvihla nahor, na pastviny
nebies, kam vodia okrídlené kone.
Ach, kone! Sivé. Voľné. Osedlané
iskrením hviezd. A vierou takých bláznov,
ako som ja, ktorému zopla dlane
matkina vernosť s pokorou a bázňou.
Z Kristovej obety a svätej krvi
mám krídla ako znaky na ornáte.
Iskrenie hviezd, hľa, nežnou krásou drví
obilie na múku a plevy na odviatie.
Pekná báseň – povedal by som: čistá a ľahká ako vznešená túžba alebo myšlienka, ale keď vzlietne, zanechá zreteľnú stopu.
[…] Teodor Križka: Krídla […]