Ako je veru dobre len nám dvom –

načúvať tichu, ako dýcha krásu.

Niet času obkolesovať sa zlom,

veď zavše ani na lásku niet času.

Všetučko plynie, redne ako kosť

a láme sa a mrví, no a mizne.

Niet času na zlo, veď ho nie je dosť

ani len na to utíšenie žízne.

Sedím tu tebe pri nohách a spím

možno len ako odraz na sietnici.

Rád by som bol zlým a najhorším,

keby ste boli lepší, klebetníci.

Padnite na kolená, ako padá z nôh

každý, kto uzrie večnosť v kvapke rosy,

keď sa v nej práve kúpe nahý Boh.

Veď ľudská duša najviac dá, keď prosí.

Teodor Križka