Hudba
Padá mi to a padá mi to stále
odkiaľsi zhora na hlavu a každý
deň ma to sladko oživuje, ale
tak, že ma kúsok po kúsočku vraždí.
Od narodenia dodnes mi to padá
na temeno a prepadá sa hlbšie
než na dno – nie tam, nie tam, kde je zrada,
omnoho ďalej, do samotnej duše.
Padá to na mňa celé pokolenia
z nesmiernych výšok ako ťažké krídlo
a nežne ma to zráža na kolená,
aby ma vzalo za ruku a zdvihlo.
Padá to tak, že cítim triašku v krvi,
čo prelieva sa veky v našom rode
tak, že ja samý posledný som prvý
klas zo zrnka, čo odumrelo v pôde.
Od Adama to padá dni a noci,
vždy odznova to podpaľuje lesy
hlboko vo mne. Ale to ma ktosi
dôsledne vraždí. Až tak, že ma kriesi.
Teodor Križka
