Na demagógiu Borisa Cveka na stránkach českého internetového denníka Britské listy (ďalej už len BL) som si už zvykol, preto ma ani veľmi neprekvapil jeho príspevok „OBSKURANTISMUS: Monarchistické a čarodějnické divadýlko“, uverejnený v Britských listoch dňa 1.5.2011. (http://www.blisty.cz/art/58428.html)

Ani tento príspevok sa nevymyká z klasického rámca Cvekových príspevkov s katolíckou problematikou na stránkach BL. Pre všetky sú charakteristické tieto 3 znaky:

1.agresívne protikatolícke zameranie

2. totálna absencia faktov

3. absolútna neznalosť katolíckej problematiky.

Ja sám som už niekoľkokrát Borisovi Cvekovi verejne vytkol tieto nedostatky, raz dokonca aj na stránkach BL. (http://blisty.cz/art/54151.html)

Pán Cvek v horeuvedenom článku zosmiešnil proces blahorečenia pápeža Jána Pavla II., spochybnil zázračné uzdravenia, a z nás, katolíkov, urobil stupídne stádo stredovekých primitívov. Isteže, nie je prvý ani posledný a má právo na pochybnosti. Ale robí to bez základnej znalosti problematiky, zásadne pritom ignorujúc fakty. Nemohol som takúto bezostyšnú provokáciu ponechať bez odozvy a promtne som reagoval. Môj prvý článok šéfredaktor BL, pán Čulík, neuverejnil, pretože mu vytýkal isté nedostatky. Keďže však nezvyknem zostať na polceste, článok som prepracoval a takto upravený som ho znovu poslal pánovi Čulíkovi na uverejnenie, no ani v takto upravenej podobe článok neprešiel cenzúrou redakcie BL. Preto som hľadal inú redakciu, ktorá by bola ochotná uverejniť ho.

Niekedy – aj pod vplyvom mojej manželky – zvažujem, či vôbec má cenu púšťať sa do nekonečných súbojov s veternými mlynmi. Ale sú viaceré závažné dôvody, pre ktoré považujem za potrebné brániť našu Cirkev pred nevyberanými útokmi protikatolíckych aktivistov. Jedným z nich je ten, že nie všetci nepriatelia Katolíckej cirkvi majú dostatok správnych informácií o nás. Sú medzi nimi mnohí takí, ktorí sú zmätení agresívnou protikatolíckou kampaňou v mnohých masmédiách. A práve pre nich, pre týchto ľudí, sa oplatí niesť kožu na trh a podávať im správne informácie.

Boh mi je svedok, že necítim nenávisť voči Borisovi Cvekovi. Každý deň sa predsa modlím: „… a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“

Bol by som veľmi zlý katolík, ak by som šíril nenávisť voči ľuďom, ktorí vyznávajú iné hodnoty ako ja. Takéto praktiky sú typické pre Borisa Cveka a pre redakciu BL. Bez problémov by som toleroval protikatolícke nálady Borisa Cveka, pokiaľ by ostali v rovine jeho súkromných názorov. Nemôžem však tolerovať šírenie neobjektívnych dezinformácií, ktorými Boris Cvek klame verejnosť. Ja sa nebránim kritike Katolíckej cirkvi. Musí to však byť kritika objektívna, pravdivá a podložená nezvratnými faktami, nie demagógia Borisa Cveka.

Vráťme sa však k problematike procesu blahorečenia a zázrakom. Blahorečenie, čiže beatifikácia je slávnostná deklarácia, na základe ktorej sa stávajú blahoslavenými tí veriaci, ktorí sa vyznamenali mimoriadnymi čnosťami. Títo noví blahoslavení sú považovaní za svätých v miestnej cirkvi, ale ešte nie sú zapísaní do zoznamu svätých univerzálnej Cirkvi. Neskôr bývajú blahoslavení spravidla kanonizovaní, teda vyhlásení za svätých. Od tohto momentu sa ich uctievanie rozširuje na celú Katolícku cirkev vo svete.

Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Keď Cirkev kanonizuje niektorých veriacich, to znamená, keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky uskutočňovali čnosti a žili verne podľa Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej a udržiava nádej veriacich, keď im ich dáva za vzor a orodovníkov. Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi…“ (KKC 828).
Cirkev ako dobrá matka a učiteľka predkladala počas svojej doterajšej histórie svojim synom a dcéram príklady svätcov, ktorí aj v tých najpohnutejších časoch uposlúchli Kristovu výzvu k svätosti: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).

V Katechizme Katolíckej cirkvi sa o tom píše: „Do ročného cyklu Cirkev zaradila aj spomienkové dni mučeníkov a iných svätých. Ohlasuje tak vlastne veľkonočné tajomstvo v mužoch a ženách, ktorí trpeli s Kristom, sú oslávení s ním, a predkladá ich veriacim ako príklady, ktoré skrze Krista

priťahujú všetkých k Otcovi.“ (KKC 1173).

Z uvedených citácií jasne vyplýva, že blahoslavených a svätých dáva Katolícka cirkev za vzor pre veriacich, ktorí sa majú snažiť inšpirovať sa životným príkladom svätcov na ceste k vlastnej svätosti. Okrem toho blahoslavení a svätí majú byť našimi orodovníkmi, teda majú sa prihovárať za nás u Otca nebeského.

Ako uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi na inom mieste, „kresťan plní svoje poslanie v Cirkvi, teda v spoločenstve so všetkými pokrstenými… Od Cirkvi si osvojuje príklad svätosti, spoznáva podobu a prameň svätosti v najsvätejšej Panne Márii, spoznáva ju v autentickom svedectve tých, ktorí ju žijú, obhaľuje ju v duchovnej tradícii a v dlhých dejinách svätcov, ktorí ho predišli a ktorých liturgia oslavuje v priebehu cirkevného roka.“ (KKC 2030).
Nie je v tom teda žiadne „čarodějnické divadýlko“, ako vo svojom diletantizme uvádza Boris Cvek.

Čo sa týka zázrakov, nasledujúce fakty uvádzam nie z brucha, ako pán Cvek, ale z publikácie, ktorá má svoje ISBN a všetky náležitosti, ktoré má mať seriózna odborná publikácia. Originál knihy Jeana Barbeta bol vydaný v roku 1979 vydavateľstvom Christiana-Verlag vo Švajčiarsku (Stein am Rhein) pod názvom Die über alles schöne Frau. Doslovný slovenský preklad názvu diela by teda znel: Nadovšetko pekná Pani. Na Slovensku však dielo vyšlo pod názvom LURDY. „Som Nepoškvrnené Počatie“. v preklade Dr. Mikuláša Havrillu. Vydalo ho vydavateľstvo SLOVO v Košiciach v roku 1991 a dielo má ISBN 80-85291-05-3. Mohol by som pochopiteľne použiť aj inú literatúru o zázračných uzdraveniach. Je jej neúrekom. Lenže spomínaná publikácia obsahuje veľa konkrétnych faktov a podrobne opisuje aj niekoľko prípadov zázračných uzdravení, ktoré sa udiali v Lurdoch, takže sa výborne hodila pre potreby tohto článku. Na ilustráciu uvádzam jeden konkrétny prípad, uvedený v knihe: „Skleróza multiplex je ťažká choroba. Ide o zápal centrálnej nervovej sústavy. Kto trpí ťažším druhom tejto choroby, celý život ostáva pripútaný k vozíčku. Thea Angeleová ako mladé dievča pracovala v Tettnangu pri Bodamskom jazere v Nemecku ako stenotypistka. Jej choroba sa začala v roku 1944, keď mala 23 rokov. Po šiestich rokoch bola už úplne ochrnutá, často ležala v bezvedomí, neprijímala nijakú potravu. Bola zasvätená smrti. Lekári len pokyvovali hlavou, keď prejavila túžbu, aby ju zaniesli do Lúrd. Viac mŕtvu ako živú ju tam v máji 1950 odviezli. 20. mája 1950 po štyroch kúpeľoch vo vode z prameňa, ktorý ešte v roku 1858 na pokyn Matky Božej vyhrabala Bernadetta, sa Thea Angeleová mohla pohybovať a celá šťastná opustila Lurdy úplne zdravá. Je to prvá Nemka, ktorej uzdravenie uznala medzinárodná komisia v Lurdoch i v Paríži.“ (BARBET, Jean. LURDY. „Som Nepoškvrnené Počatie“. Košice: SLOVO, 1991. ISBN 80-85291-05-3, s. 109)

Je potrebné hneď na úvod zdôrazniť, že Katolícka cirkev pristupuje k uznaniu zázračných uzdravení nadmieru opatrne, priam skepticky. Svedčí o tom nasledujúca citácia: „Podľa oficiálnej štatistiky ,Bureau de l´Hospitalité´ ročne prichádza do Lúrd 5 miliónov ľudí, z toho 50.000 chorých. Faktom ostáva, že v Lurdoch sa uzdravili tisíce a tisíce chorých. Ako zázrak v prísnom zmysle slova je uznaný iba taký prípad, ktorý cirkev schváli na základe kanonického vyšetrenia. Súčasne úradným vyhlásením potvrdí, že uzdravenie je vedeckou cestou nevysvetliteľné a musí sa teda pripísať jedine zásahu Božiemu. Cirkevnému schváleniu predchádza podrobné vyšetrenie a lekárska dokumentácia Medzinárodnej lekárskej kancelárie v Lurdoch, ktorá potvrdí, že uzdravenie je vedeckou cestou nevysvetliteľné. Táto dokumentácia musí byť ešte potvrdená Medzinárodnou lekárskou komisiou v Paríži. Je to teda cesta zdĺhavá a zložitá.“ (BARBET, Jean. LURDY. „Som Nepoškvrnené Počatie“. Košice: SLOVO, 1991. ISBN 80-85291-05-3, s. 104)

Čo je najdôležitejším odkazom uvedenej citácie? Je to fakt, že zázraky skúmajú nielen katolícki teológovia, ale aj nezávislé vedecké kapacity. Je to pochopiteľné. Predstavitelia Katolíckej cirkvi totiž nie sú naivní a veľmi dobre si uvedomujú, že vo svete žijú milióny „cvekovcov“, teda ľudí, ktorí škodoradostne striehnu na ich každú, aj tú najmenšiu chybičku. Katolícka cirkev sa nepotrebuje blamovať, preto je nadmieru opatrná pri posudzovaní zázračných uzdravení.

Svedčí o tom aj nasledujúca citácia z iného zdroja, ktorá hodnotí 143-ročné dejiny Lúrd, teda obdobie rokov 1858 – 2001: „V rokoch 1858 – 1914 v Lurdoch zaregistrovali 4.445 zázračných telesných uzdravení. Sú zaznamenané vo zvláštnom osobitnom Medicínskom úrade, kde lekárska komisia uskutočňuje osobitné skúmania, aby z pohľadu vedy potvrdila, či sa naozaj jedná o prípad nevysvetliteľného uzdravenia. Počas 143-ročných dejín Lúrd sa počet potvrdených a zaznamenaných uzdravení ráta na desaťtisíce. Žiaľ, z mnohých dôvodov sa stalo, že len mizivé percento dokumentácie, voči ktorej veda nemá námietky, bolo odovzdané Medzinárodnej lekárskej komisii a neskôr biskupovi, z ktorého diecézy uzdravený pochádza. Až potom sa uskutočňuje dlhoročné, komplexné skúmanie komisiou, ustanovenou biskupom, kým dôjde k oficiálnemu záveru, že toto uzdravenie má nadprirodzený charakter, a teda je zázrakom oficiálne uznaným Cirkvou. Dosiaľ bolo vydaných 65 takýchto osvedčení.“ (PIOTROWSKI, Mieczysław, TChr. Božská klinika duší i tiel, in: Milujte sa!, 2006, číslo 1, dostupné na internete: (http://www.milujtesa.org/nr/vecny_zivot/bozska_klinika_dusi_i.html)

Katolíckej cirkvi sa teda vôbec nejedná o kvantitu, ale len a jedine o kvalitu. Napríklad doposiaľ, teda do konca prvej tretiny roku 2011 sa počet lurdských zázrakov zvýšil iba o 2 ďalšie prípady, takže dosiahol číslo 67.

Ja nevnucujem pánovi Čulíkovi ani pánovi Cvekovi katolícke presvedčenie. Nemusia veriť zázrakom. Nemôžem však tolerovať, že znevažujú prácu vedeckých kapacít, ktoré skúmajú zázraky. Ostatne, aby ma niekto neobviňoval, že sa špecializujem len na katolícke zdroje, zabrúsil som aj do mimokatolíckeho prostredia. Slovenský týždenník PLUS 7 DNÍ  je najčítanejším slovenským tlačeným médiom. Je to navýsosť liberálny týždenník s absolútne indiferentným postojom k akejkoľvek cirkvi, či náboženskej spoločnosti. A práve tento nezávislý týždenník priniesol vo svojom 18. tohtoročnom čísle pozoruhodný článok o lurdských zázrakoch. Autor článku, Rastislav Boldocki, okrem iného píše: „Uznanie lurdského zázraku číslo 67 trvalo vyše pol storočia a mimoriadne dobre vystihuje zložitosť celého procesu. Návšteva Lúrd v roku 1952 vtedy 41-ročnú Talianku Annu Santaniellovú vyliečila z ťažkej srdcovej choroby. Výbor lekárov síce v roku 1964 dospel k záveru, že išlo o nevysvetliteľné uzdravenie, ale pre určité nejasnosti v diagnóze sa dlho nič nedialo. Až v roku 2004 sa prípad znovu dostal na pretras a vo svetle nových kardiologických správ a poznatkov ho cirkev uznala za zázrak.“ (BOLDOCKI, Rastislav. Zázrak číslo 68?, in: PLUS 7 DNÍ, 2011, č. 18, s. 101)

Ten istý autor popisuje aj iný prípad, ktorý síce zatiaľ nebol uznaný za zázrak, ale napriek tomu je pozoruhodný. Francúz Serge Francois podstúpil v roku 1997 kvôli poškodenej platničke neúspešný operačný zákrok. Po istých komplikáciách mu takmer ochrnula ľavá noha. Rozhodol sa skúsiť šťastie v Lurdoch, kde sa napil lurdskej vody a umyl si ňou tvár. Domov sa už vracal ako zdravý človek. Neskôr sa vybral na púť do Santiaga de Compostela a peši zvládol 1.570 kilometrov!

„Medzičasom lekári v Lurdoch začali vyšetrovať Sergeovo uzdravenie. Po piatich rokoch podrobných analýz pacienta, jeho chorobopisov a celkového stavu dospeli k záveru, že pútnické miesto mužovej chorľavej nohe pomohlo, a to vedecky nevysvetliteľným spôsobom. ,Uzdravenie bolo náhle, nesúviselo so žiadnym liečením a je trvalé,´ uzavreli prípad v decembri 2008.“ (BOLDOCKI, Rastislav. Zázrak číslo 68?, in: PLUS 7 DNÍ, 2011, č. 18, s. 102)

Mimochodom, ak Boris Cvek vyjadruje udivenie nad tým, že niekto verí v zázraky v epoche „stále neuvěřitelnějšího vědeckého pokroku“, je to paradoxne argument v jeho neprospech. Pravdou totiž je, že ten „stále neuvěřitelnější vědecký pokrok“ čoraz viac dokazuje pravdivosť Biblie. Každý z nás určite vie o potope sveta, o ktorej píše Biblia v knihe Genezis (1. knihe Mojžišovej). Píše sa tu okrem iného, že po skončení potopy a opadnutí vôd Noemov „koráb zastal na vrchu Ararat.“ (Gn 8, 4)

Znie to ako rozprávka, že? Omyl! Relatívne nie tak dávno, pred niekoľkými desaťročiami, obletela svet správa o nájdení pozostatkov Noemovej archy na vrchu Ararat vo výške 1900 metrov nad morom! Vedci zistili, že loď mala úctyhodnú dĺžku 156,97 m (!) a šírku 26,15 m, teda presne oných 300 lakťov dĺžky a 50 lakťov šírky, ako uvádza Biblia! (Gn 6, 15)

Veľmi podrobnú správu, vrátane Radar Scans, správ o vedeckých analýzach a fotodokumentácie nájde čitateľ na (http://www.magnificat.sk/wp-content/uploads/2011/02/NoemovaArcha.pdf).

Správy o tomto náleze je však možné nájsť aj na (http://www.b-a-n.cz/noemova-archa.html), atď. Moderná veda však už potvrdila aj pravdivosť biblickej skazy Sodomy a Gomory (http://www.b-a-n.cz/sodoma-a-gomora.html), prechod Židov cez Červené more a následné utopenie faraónovho vojska v ňom (http://www.b-a-n.cz/prechod-pres-rude-more.html), či iné, predtým neuveriteľné skutočnosti z Biblie. Nájdu sa však ľudia, ktorých nepresvedčia ani tie najpádnejšie argumenty. Lenže takým ľuďom ja naozaj nedokážem pomôcť.

Karol Dučák

K diskusím níže:

Duše a hvězdy poskytují na svých stránkách prostor k pokud možno svobodné a otevřené diskusi nad články a příspěvky, které čtenářům předkládají. Nemohou ovšem ručit za správnost diskuzních příspěvků, které také pochopitelně nemusí vyjadřovat názory redakce.

Příspěvky příliš vzdálené tématu a příspěvky obsahující nemístné vulgarity nebo urážky budou mazány, nicméně berte na vědomí, že diskuse má takový objem, že správci ji často nestíhají pročíst celou. To, že nějaký příspěvek přežívá delší dobu, neznamená, že je redakcí schvalován.