Cesta k plnému šťastiu

Dnešná doba je charakterizovaná túžbou mnohých ľudí mať sa dobre. Tomuto cieľu podriaďujú všetky svoje snaženia, činy, vzťahy aj hodnoty. Pozemské šťastie za každú cenu, tu a hneď teraz, je im najvyššou prioritou a pritom nehľadia na to, čo tým spôsobujú ľuďom okolo nich a prírode, a aké následky to prináša pre iných ľudí, pre spoločnosť, pre svet i pre nich samotných. Jednať podľa momentálnych chúťok sa stalo trendom súčasného človeka. Akoby človek odpísal akýkoľvek pohľad do minulosti a budúcnosti a už celkom pohľad na hodnoty trvalé, nadčasové, večné. Takýto povrchný spôsob života je propagovaný i predstaviteľmi spoločnosti, väčšinou, médiami ba i niektorými v Cirkvi. Keď sa zvrátené stáva legálnym podľa toho, že si to v parlamentoch či referendách ľudia odhlasujú, neznamená to, že je to aj normálnym. A tak egoistické ciele dominujú, popierame základné hodnoty, devastujeme nimi medziľudské vzťahy, človeka, rodinu, prírodu, svet… Cieľom a zmyslom života nemôže byť momentálne ľudské šťastie. Človek je stvorený Bohom a postavený do ľudských dejín a do tohto sveta, preto jeho život má byť v súlade s Božím plánom a v spolupráci s inými ľuďmi, na ktorých sme všetci odkázaní. Ježiš prišiel na tento svet, aby naučil ľudstvo životu v plnom šťastí, ktoré nespočíva v napĺňaní jeho momentálnych egoistických túžob a materiálnych potrieb, ale v šťastí večnom, ktoré pramení z lásky prejavovanej službou Bohu i ľuďom. Jedine takto možno prísť k šťastiu osobnému, rodinnému aj spoločnému.

Nie je možné podriaďovať šťastie časné, šťastiu večnému. Tiež nie je možné podriaďovať šťastie iných vlastnému šťastiu. Nemáme právo robiť si z iných otrokov. Nie je možné všetko devastovať len preto, že mne to momentálne vyhovuje. Na tom spočíva tragédia súčasného sveta, že niekoľkí jednotlivci ovládajú obrovské majetky a prírodné zdroje, ktoré majú patriť všetkým a cez ich vlastníctvo manipulujú obrovskými skupinami ľudí. Oni sa cítia byť povolaní rozhodovať o tom, čo je dobré pre iných a takto sa aj správajú. Čoraz viac sú zo života ľudskej rodiny odsúvané základné pravidlá dané Bohom a ľudia nebudujú Božie Kráľovstvo, k čomu boli povolaní tým, že sa narodili. Ale komplikujú život sami sebe, iným ľuďom a vytvárajú neznesiteľné podmienky pre život spoločnosti, že sa dôstojný život v nich pre mnohých stáva nemožným. Problémy, ktoré má súčasný svet, máme všetci možnosť poznať a sú nám cez manipuláciu médií alebo rozličné podvody násilne vnucované, aby sme ich prijali tiež za svoje a takto si komplikovali život. Človek dnes musí byť veľmi silný a mať silnú oporu v Bohu i v čestných, spravodlivých, morálne žijúcich a zodpovedných ľuďoch, aby uprostred zložitého a manipuláciou ovládaného sveta obstál a nepodľahol tlaku klamných informácií a nezapredal svoje večné šťastie za misu šošovice, za trochu chvíľkovej radosti a trvalé otroctvo. Je ťažké zostať slobodným, verným Bohu a nenechať sa vtiahnuť do umelo nadhadzovaných pseudoproblémov manipulatívnych médií a mediálnych manipulátorov a tlčhubov, bezbrehých egoistov, ktorí propagujú pomýlené názory, hovoria o slobode bez zodpovednosti, aby mnohých poplietli a zviedli. Usilujú sa odviesť človeka od jeho vlastného poslania daného mu Bohom a cesty k skutočnému šťastiu. Ak človek denne otvára Božie Slovo a žije sviatostným životom a tam čerpá informácie a silu pre život, určite nezblúdi. Nie je možné podporovať ani tolerovať hriech v žiadnej forme. Ak človek má na zreteli večné dobro a tak smeruje svoj život, koná a podporuje dobro, to mu prináša radosť šťastie i osoh.

Cez budovanie šťastia iných, cez lásku, obetavú službu, je možné budovať vlastné šťastie. Naopak to neplatí. Tak ako sme dostali svoj život od Boha cez našich rodičov nezaslúžene ako dar, aj my máme byť darcami pre ľudí okolo nás. Osobitne pre tých, za ktorých máme zodpovednosť, pre tých najbližších. Nemáme právo ľahostajne hovoriť, nech si každý žije ako mu vyhovuje, a vôbec to nemôžeme hovoriť o tých, ktorí sú nám zverení, my sa máme o nich postarať, nie len po materiálnej stránke, ale predovšetkým po duchovnej a duševnej. My sme zodpovední, aby sme ich nasmerovali na skutočné dobro. Nám musí záležať na tom, aby sa dobro konalo a šírilo. Prijať od Boha podmienky, ktoré nám pre šťastný život dal. Božie prikázania, ak nás v niečom obmedzia, je to iba pre dobro vyššie. Ako nie je možný život v ľudskej spoločnosti bez jasne formulovaných pravidiel, rovnako nie je možné žiť si podľa vlastných predstáv. V športovom zápolení máme rozhodcov, ktorí prísne strážia dodržiavanie pravidiel a každé porušenie je prísne trestané. V doprave je polícia určená na to, aby veľmi prísne strážila pravidlá premávky a pokutovala jej porušenie, lebo všetci si vieme dobre predstaviť, ako by to fungovalo, či nefungovalo, bez prísnej kontroly. Rovnako porušenie Božích zákonov prináša neporiadok, zmätok, chaos a tragédie do života. Keď človek nerešpektuje Boží zákon, prečo by mal rešpektovať zákony ľudské? A potom máme toľko problémov, ktoré nám komplikujú život osobný, rodinný, v spoločnosti i vo svete, ktoré ani riešiť nedokážeme.

Ježiš prišiel nie ako policajt, ktorý by nám prísne nariaďoval dodržiavanie Božích zákonov, ale ak Záchranca, Spasiteľ, ktorý nás učil a učí žiť v láske. Len pravá láska môže urobiť ľudí šťastnými. Nie láska falošná, egoistická, ale láska altruistická. Bez Boha nie je možné budovať šťastie na zemi. Nenechajme sa oklamať apoštolmi novopohanstva, ktorí robia všetko preto, aby nás na pomýlený egoistický spôsob života naviedli. Ak chceme niečo odovzdať ľuďom, za ktorých sme zodpovední, nič viac im nemôžeme dať, ako naučiť ich milovať, ctiť a slúžiť Bohu a ľuďom. Vtedy sa aj oni môžu stať naplno ľuďmi. Môžeme dnes od starých ľudí dnes počuť: „Všetko sme dali svojim deťom a predsa nás opustili.“ Možno im dali všetko po materiálnej stránke, ale nedali im to základné. Nenaučili ich správne žiť a tak im vlastne nedali nič, obrali ich o to podstatné, základné, na čom mohli stavať úspešný radostný život.

Aj v súčasnej dobe neporiadku nám nepomôže nové formulovanie ľudských pravidiel, a nové ľudské riešenia, ale prijatie Božieho poriadku do nášho osobného, rodinného a spoločenského života. Ak ide svet zlým smerom, je to aj preto, že my kresťania ideme zlým smerom. Že nekráčame dôsledne po ceste, ktorej nás učil Ježiš, ale pokúšame sa experimentovať bez neho ba i proti nemu. Že svoju vieru nedokážeme živú odovzdávať ďalej. Tak sa spamätajme a prijmime dôsledne evanjelium do nášho života, do života našich rodín, našich národov a sveta. To je jediná možná cesta k skutočnému šťastiu na zemi i vo večnosti.

Ľudovít Košík

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *